Zloženie energetických nápojov

Energetické nápoje sú známe svojou schopnosťou okamžite nakopnúť našu energiu, no málokto si uvedomuje, čo všetko obsahujú. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najčastejšie používaných látok v týchto nápojoch a ich účinky na naše telo. Taurín, maltodextrín alebo inozitol a ďalšie prísady môžu mať rôzne účinky – od dočasného zvýšenia bdelosti až po negatívne vplyvy na naše zdravie pri častejšom užívaní. Je dôležité vedieť, čo presne pijeme, aby sme sa mohli rozhodovať s vedomím rizík a prínosov. Pochopenie týchto látok nám môže pomôcť robiť informované rozhodnutia o tom, ako sa starať o svoje telo a zdravie. 

Taurín

Taurín je aminokyselina bežne vyskytujúca sa v tele. Najviac sa nachádza v mozgu, sietnici oka, srdcovom svale, kostrovom a hladkom svalstve, krvných doštičkách a neutrofiloch. Hrá rolu v mnohých základných telesných procesoch. Pomáha podporovať zdravý metabolizmus, chrániť rôzne orgány, podporovať dlhodobú pamäť a mnoho ďalších funkcií. Taurín je dôležitý pre reguláciu elektrolytov a minerálov cez bunkové membrány, čo je dôležité pre podporu hydratácie na bunkovej úrovni. Taurín podporuje produkciu energie v bunkách a je súčasťou tvorby žlčových solí (dôležité pre trávenie a telo pri spracovaní cholesterolu). Taktiež môže mať taurín ochranné účinky proti chronickému aj akútnemu poškodeniu pečene. V primeraných množstvách je považovaný za bezpečný, no jeho nadmerná konzumácia môže mať viaceré negatívne účinky. Medzi hlavné riziká patrí zaťaženie nervového systému – môže spôsobiť úzkosť, nervozitu alebo poruchy spánku, najmä ak sa kombinuje s kofeínom. Z hľadiska srdcovo-cievneho systému môže zvyšovať krvný tlak, srdcovú frekvenciu a u citlivých osôb dokonca vyvolať srdcové arytmie. Dlhodobý nadmerný príjem taurínu môže zaťažovať pečeň a obličky, a môže ovplyvniť hladiny cukru a inzulínu v krvi.

Maltodextrín

 Maltodextrín je látka patriaca medzi sacharidy, ktorá sa v súčasnosti používa v potravinárstve ako prídavná látka, prípadne ho môžeme nájsť v rôznych doplnkoch stravy. Ide o biely prášok, ktorý sa môže enzymaticky alebo pomocou kyselín vyrobiť z akéhokoľvek škrobu. Najčastejšie sa maltodextrín vyrába z kukurice, ryže, zemiakového škrobu alebo pšenice. V potravinárstve sa používa ako zahusťovadlo, plnivo alebo konzervačná látka v spracovaných potravinách. Ďalej sa používa v sacharidových doplnkoch, ktoré sa predávajú športovcom a kulturistom. Nebezpečenstvá konzumácie maltodextrínu zahŕňajú jeho schopnosť prudko navýšiť hladinu krvného cukru, potlačiť rast probiotík, negatívne ovplyvniť funkciu niektorých telesných orgánov a spôsobiť alergické reakcie (podráždenie kože). Konzumácia maltodextrínu vo vyšších dávkach môže spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako sú napríklad plynatosť, hnačka, kŕče a nadúvanie. Maltodextrín môže podporovať rozvoj škodlivých baktérií v tráviacom trakte a navyše neexistujú žiadne zdravotné benefity plynúce z konzumácie maltodextrínu.

Inozitol  

Inozitol (inak označovaná ako vitamín B8) je štruktúrou podobný molekule glukózy a je významným stavebným prvkom fosfolipidov v organizme. V tele ho nájdeme v bunkovej membráne srdca, svalov, mozgu, v reprodukčných orgánoch a v kostiach. Bežne je inozitol prítomný v ovocí ako hrušky a žltý melón a v rastlinných semenách a orechoch. Mnohé štúdie dokazujú prospešné účinky inozitolu, ktorý podporuje metabolické procesy a hormonálnu rovnováhu. Inozitol zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín a tak u mužov prispieva k nárastu svalovej hmoty a zvýšeniu vytrvalosti počas športových výkonov. Ďalej zvyšuje tiež vstrebávanie kreatínu. Inozitol tiež zabraňuje hromadeniu tukov v pečeni a prispieva k normálnej hladine cholesterolu v krvi.

Kyselina sorbová (E200)

Biely prášok voľne dostupný v prírode s jemne štipľavým zápachom. Hlavnou úlohou kyseliny sorbovej v potravinách je zabraňovanie rozvoju plesní, kvasiniek a baktérií. Používa sa v nápojoch, syroch, margarínoch, kečupoch, koláčoch a umelo dosladzovaných želatinách. Mimo potravinárstva má význam v kozmetike, farmácii a pri výrobe zubných pást a krmív. V tele človeka by malo dôjsť k úplnej metabolickej premene kyseliny sorbovej no u niektorých citlivých osôb môže vyvolať alergické reakcie na kožu (efekt popŕhlenia). Táto látka má status GRAS (generally recognized as safe), čo znamená, že je považovaná za bezpečnú. V EÚ je kyselina sorbová povolená len na obmedzené druhy potravín. 

Alginát sodný (E401): 

Sodná soľ kyseliny algínovej, ktorá sa získava z hnedých rias. Je to viskózny koloidný roztok nerozpustný vo vode. Používa sa ako stabilizátor, zahusťovadlo, emulgátor a želírovacia látka do zmrzlín, mrazených dezertov, pudingov, ovocných želé, marmelád, cukroviniek, krémov, džúsov alebo jogurtov. Ako zahusťovadlo vytvára alginát sodný s inými hydrokoloidnými gélmi stálo gélovité produkty. S citrátom a fosforečnanom sodným sa používa ako taviaca soľ v tavených syroch. Okrem potravinárstva má uplatnenie v kozmetike a aj v tlačiarenskom priemysle. Pri bežných dávkach používaných v potravinách nie sú známe vedľajšie účinky (je považovaný za bezpečnú látku). Viaže sa na stopové prvky a vo väčšom množstve môže vďaka nemu dôjsť k horšiemu vstrebávaniu živín. Vo vysokých koncentráciách môže spôsobovať nadúvanie a laxatívne účinky. V SR (a celej EÚ) je jeho použitie povolené len v nevyhnutnom množstve v potravinách.

Benzoan sodný (E211):

Benzoan sodný je sodná soľ kyseliny benzoovej, je to biely prášok rozpustný vo vode. Používa sa ako konzervant (predovšetkým v kyslom prostredí) kde zabraňuje množeniu kvasiniek a plesní. V prírode sa vyskytuje v brusniciach, slivkách, zrelom klinčeku a jablkách. Najčastejšie ho nájdeme v nealkoholických nápojoch, omáčkach, džúsoch, syroch, margarínoch, balených treskách a iných potravinách. Okrem potravinárstva sa s benzoanom sodným môžeme stretnúť v zubnej paste, šampónoch alebo deodorantoch a v nemrznúcich zmesiach v autách. V kombinácii s kyselinou askorbovou, benzoanom draselným a benzoanom sodným sa môže vytvoriť benzén, ktorý ma karcinogénne účinky. Pri benzoane sodnom je silné podozrenie na spôsobovanie detskej hyperaktivity, obzvlášť v spojení s umelými farbivami. U citlivých ľudí a ľudí s chronickou astmou môže vyvolávať alebo zhoršovať príznaky. Podľa niektorých zdrojov môže benzoan sodný poškodzovať štruktúru DNA a tým vyvolať niektoré dedičné choroby. V závislosti na podozrenia z nežiadúcich účinkov Coca-Cola oznámila, že benzoan sodný nebude používať.

Sorban draselný (E202): 

Jedná sa o draselnú soľ kyseliny sorbovej a má podobu bieleho kryštalického prášku s dobrou rozpustnosťou vo vode. Je používaný ako konzervant, ktorý zabraňuje šíreniu plesní a kvasiniek v potravinách. Sorban draselný nájdeme v ovocných nápojoch, džúsoch, múke, víne, olivách, pečive, čokoláde, koláčoch, syroch a kečupe. Okrem potravinárstva sa používa pri výrobe prostriedkov na pranie, cigariet a hydratačných krémov. Sorban draselný je vo väčšine prípadov bez negatívnych účinkov, no zriedkavo sa po požití môže prejaviť podráždenie kože, očí, alergické reakcie a poruchy správania.

Kyselina benzoová (E210):

Vyskytuje sa voľne v prírode v čerešňovej kôre, brusniciach, malinách a čaji. Patrí do skupiny konzervantov pôsobiacich proti šíreniu plesní a baktérií v potravinách. Pridaním kyseliny benzoovej do potravín sa zvýši ich trvanlivosť. Kyselina benzoová sa môže v potravinách pôsobením kyseliny askorbovej pretvoriť na rakovinotvorný benzol. Použitie tejto kyseliny je veľmi rozšírené. Používa sa v čokoláde, citrónoch, pomarančoch, čerešniach, tabakových výrobkoch, ovocných nápojoch, margarínoch, korení a žuvačkách. Kyselina benzoová sa okrem potravinárstva používa aj pri výrobe ústnej vody, parfémoch alebo v prípravkoch na čistenie pleti. Pri citlivých osobách môže prísť po požití kyseliny benzoovej k podráždeniu kože, vzniku hyperaktivity jedinca, zhoršeniu pozornosti, k alergickým reakciám ako asthma bronchiale, žihľavka alebo vyrážka. Podľa výskumoch na zvieratách bolo zistené, že požitie kyseliny benzoovej nie je pre zvieratá prospešné.